Ja a Praha máme taký love-hate relationship. Keď plánujem cestu do tohto mesta frflem, pretože viem, že budem sedieť vo vlaku minimálne 7 hodín. Taktiež počítam s tým, že tam bude zima a po návrate domov ochoriem (stalo sa to dvakrát). Aj to sú dôvody, prečo toto mesto navštevujem maximálne raz za rok.
No a to raz za rok v tomto roku nastalo počas druhého aprílového víkendu, kedy sa konal Comic-Con Praha 2025. Na tejto akcii som sa prvýkrát ako novinárka zúčastnila v roku 2023 a ihneď som si ju zamilovala. Ročník 2024 som kvôli zdravotným problémom absolvovať nemohla, takže moja radosť z pozvánky na tento ročník bola fakt obrovská.
Comic-Con Praha – chvíle, na ktoré nezabudnem
Comic-Con Praha sa konal od 11. do 13. apríla. Vzhľadom na to, že s kamarátkou/kolegyňou sme na tento výlet išli ako press, do Prahy sme dorazili už vo štvrtok 10. apríla.
V prvom rade musím pochváliť organizátorov, lebo ich starostlivosť o novinárov by mohla inšpirovať aj organizátorov iných akcií. Čakalo na nás totiž ubytovanie v Stages Hotel Praha, skvelý program a výborné jedlo. Ale teda pekne po poriadku…
Samozrejme, že vlaky do Prahy meškali, takže sme dorazili o hodinu neskôr (bod mínus). Nešli sme vlakom Českých dráh, takže sme nemali prístup ku sviečkovej (bod mínus). Metro k hotelu sa prerába a nefunguje, takže sme išli Boltom (bod mínus).
Plán na prvý deň bol jasný. Zaobstarať si jedlo, pobehať pár obchodov, ísť na spoločné posedenie a pozrieť si Ružu pre nevestu. Všetko sme stihli.
V nákupnom centre, do ktorého sme si išli pôvodne len po jedlo, sme však objavili aj Sephoru a Rituals. My dve sme sa z toho tešili, avšak naše bankové účty plakali. A plakali veľmi. V oboch obchodoch sme si totiž nakúpili to, čo sme n̶e̶p̶o̶t̶r̶e̶b̶o̶v̶a̶l̶i̶ potrebovali a s úsmevom na tvári sa vrátili do hotela, aby sme si oddýchli.
Spoločné posedenie sa konalo trochu neskôr, ale prežili sme to v zdraví, hodili sa do tých masakrálnych postelí, ktoré Stages Hotel ponúka (fakt ako, také vysoké matrace som ešte nevidela) a konečne si zapli Ružu pre nevestu.
Ja králiky nejem, ale…
Piatok bol prvým dňom pražského Comic-Con. Najskôr nás (novinárov) čakal program, ktorý sa začínal o 10-tej ráno. My s Jankou sme boli z nejakého dôvodu plné energie, takže ráno sme ešte stihli otestovať hotelovú posilňovňu a užiť si skvelé raňajky.
Program bol jednoduchý, ale zaujímavý. Navštívili sme niekoľko miest v Prahe, na ktorých sa natáčali známe filmy. Vedeli ste, že v pražskom Národnom múzeu sa natáčal James Bond? Alebo to, že v Divadle na Vinohradoch sa natáčal Spiderman s Tomom Hollandom a Zendayou? Okrem toho sme navštívili ešte niekoľko miest, ktoré boli taktiež dosť zaujímavé.
Vrcholom programu však bol obed. Celá naša skupina išla do podniku s názvom Restaurace Hybernská. Síce som si pôvodne chcela dať KONEČNE tú sviečkovú, ukázalo sa, že tú si môžem objednať až po 15-tej. Napriek tomu, že moje vnútorné ja mi hovorilo, aby som to neurobila, objednala som si králika s domácou knedľou, omáčkou z koreňovej zeleniny a brusnicami. Čiže áno, kvázi to bola sviečková.
Ešte skôr som si však dala kapustnicu, čo sa ukázalo ako dosť chyba. Ja som totiž niekedy ako malé decko a neviem jesť. No a v ten deň som si dala biely sveter…ten akurát visí na balkóne a nie, tie fľaky úplne nezmizli. 🥲
Ako prísť o výplatu za 4 dni?
Plán po obede sme si už s Jankou poriešili súkromne. Veď nám obom prišla výplata, tak prečo by sme sa nemohli zastaviť v Primarku? Zabudnúť nemôžem ani na APM Monaco, kam sme si išli po prstienky. Hej, no a v Azarii sme si nakúpili náušnice do všetkých dierok v ušiach, čo máme. Ale tak na zemi som potom našla 100 korún, tak aspoň dačo no.
Na hotel sme sa vrátili úplne vyšťavené, ale s takmer 20-tisíc krokmi. Hoci sme mali ísť na otváraciu párty Comic-Con, vzhľadom na našu únavu sme sa rozhodli ostať v hoteli. Pustili sme si Farmu a už po 22-hej spali. Ranné vstávanie však bolo fakt kvalitné, pretože sme boli plné energie a pripravené na ďalší deň.
Sobotu sme takmer celú zasvätili Comic-Conu, kvôli ktorému sme do Prahy išli. Ako aj v roku 2023, aj tentokrát mal čo ponúknuť. Znepokojivé boli zbrane, ktoré cosplayerom zhabali pri vstupe, ale rýchlo som túto myšlienku dostala z hlavy, lebo inak by som bola celý čas veľmi paranoidná.
Myslíš, že sa s nami odfotí?
Celý priestor pražského O2 Universa praskal vo švíkoch. Fakt sa mi zdá, že teraz tam bolo oveľa viac ľudí ako pred 2 rokmi. Akože niet sa čomu čudovať, program bol skvelý a hviezdne obsadenie…no, akože. Mňa s Jankou najviac zaujal Jamie Cambell Bower. Herec síce nedával rozhovory súkromne, ale mal tlačovú besedu, na ktorú sme, samozrejme, išli.
Ešte pred tým sme však sledovali Comic-Con Praha program, všímali si cosplayerov a ich prepracované kostýmy, a psychicky sa pripravovali na tlačovku. Zároveň sme rozmýšľali nad tým, či sa Jamie s nami odfotí. Veď za fotku s ním sa platilo 100 eur, tak prečo by to robil zadarmo, no nie?
Jamie síce na besedu trochu meškal, no novinárom venoval toľko času, koľko mal (20 minút). Veľa celebrít nestretávam, tak som nevedela, čo od toho čakať. Atmosféra však bola od začiatku úplne uvoľnená a Jamie bol veľmi zdvorilý. Ochotne odpovedal na otázky slovenských, českých a zahraničných novinárov.
Tie sa netýkali iba Stranger Things, ale aj hudby, ktorú tvorí, a psychického zdravia. Keď budem mať publikovanú reportáž o Comic-Con Praha, na Instagram vám hodím link, aby ste si mohli prečítať viac.
Po 20 minútach rozhovor skončil. A hádajte čo? Jamie sa s nami ochotne odfotil. Týmto ti ďakujem, Thomas Puskailer, že si sa ho na to ako prvý opýtal.
No a zabúdnuť ešte nemôžem na to, že Jamie zháňal vodu, tak som mu dala svoju minerálku, na čo mi povedal Thank you, darling. 🫠
Comic-Con Praha, vidíme sa o rok!
V ten večer, keď sme odišli z Comic-Con, išli sme si vo štvorici posedieť. Na večeru sme si dopriali klobásu, pár pív a išli spať s tým, že balenie si necháme na ráno.
Ak by všetko išlo tak, ako malo, domov do Nitry by som dorazila pred štvrtou. Čiže akurát tak, aby som došla domov, vybalila sa, dala si sprchu a o piatej zapla Formulu 1. Svet však nie je ideálny a tak som domov prišla o 2 hodiny neskôr. Rýchlik nám totiž meškal, osobák v Nových Zamkoch nečakal, a teda sme takmer 2 hodiny s migrénou čakali v staničnej krčme pri Kofole na ďalší.
Aby som však len nefrflala, rýchlik, ktorým sme išli domov, bol český, takže sme si mohli dať sviečkovú. Pol boda však sťahujem za to, že mali poslednú. Janke pridávam 20 bodov za to, že mi ju ochotne prenechala.
Z Comic-Con Praha sme síce domov prišli unavené ako po odbehnutí maratónu, ale počas celého víkendu sme zbierali zážitky, na ktoré budeme spomínať navždy. Do ďalšej akcie ostáva ešte rok, ale my sa na ňu už teraz veľmi tešíme.
