Síce som sa chcela ozvať aj v decembri, v mojom živote nastalo niekoľko zmien, potom prišli sviatky, no a čas na písanie neostal. Každopádne – som späť. A v plnej sile! No a v tomto článku vám prezradím, prečo rok 2026 pre mňa nebude znamenať iba predsavzatia.
V prvom rade musím uviesť veci na správnu rovinu – predsavzatia som si dala. Ale nie toľko ako pred rokom. To bol riadny hrot, chcela som schudnúť viac ako 10 kíl, chcela som aktívne začať behať, chodiť cvičiť a vzdelávať sa. Spoiler: VŠETKO SA MI PODARILO!
A teda povedala som si, že rok 2026 bude pre mňa ešte lepší, avšak nebudem načínať iba nové veci, ale niektoré si so sebou vezmem z roku 2025.
Predsavzatia, ktoré sa opakujú
Čo sa týka športu, beh bol v uplynulom roku mojou prioritou. Pomaly som sa do toho dostávala, zúčastnila sa niekoľkých behov a ako-tak posúvala svoje hranice. Najviac som zabehla zhruba 14 kilometrov (súvisle a bez prestávky, haló), 5 km pod 30 minút som síce nedala, ale aj tak som na seba hrdá, lebo moje predsavzatia mi počas uplynulých rokov vydržali tak 14 dní.
Aj by som povedala, že na rok 2026 nemám nejaké veľké ambície, ale no…poďme sa na to pozrieť.
7. februára idem do Smoleníc na Spartan Trail. Hej, je to Spartan, ale je to Spartan bez prekážok – iba čistých 10 kilometrov po lesoch. Nebude to jednoduché, ale keď som zvládla Spartan Race s červenou páskou a bez tréningu, toto zvládnem. Plus v Smoleniciach som behala v septembri Behaj lesmi (ODPORÚČAM), čo bolo síce len 6 km, ale však 4 km navyše hore-dole, či? (mám pocit, že tento humor ma čoskoro prejde, lol)
V apríli ma čaká polmaratón v Bratislave. Prihlásila som sa naň s kamoškou Dadou s tým, že si nejdeme dávať veľkolepé ciele. Chceli by sme to dobehnúť do 2:30 hod. s tým, aby sme nemali tepy 180. Podľa môjho skromného názoru to zvládneme aj lepšie, keďže obe na tento beh trénujeme, ale nejdem nič predbiehať.
Vyššie spomínaný polmaratón mal byť vrchol mojej bežeckej sezóny (hej, v apríli), ale aj v tomto roku mám v pláne byť stále delulu, takže som kývla na The Run. To je beh z Košíc do Bratislavy, ktorého sa zúčastním s ľuďmi, ktorých (zatiaľ) poriadne nepoznám. Koná sa v júni a bude to sranda. Zatiaľ vám k tomu nemám čo viac povedať, ale čoskoro sa k tejto téme vrátime. #STAYDELULU
Toto sú tri behy, ktorých sa zúčastním celkom určite. V hre sú však ešte ďalšie, ohľadom ktorých si musím dať poradu s Dadou. Chceme ísť do Viedne na ASICS Austrian Women’s Run, dm ženský beh a Wizz Air Budapest Half Marathon.
Nový rok – nová práca
V januári som absolvovala pohovor v Decathlone. A vzali ma. Takže popri písaní, čo bude pre mňa stále prioritou, ma nájdete aj tam. A viete čo? Konečne budem mať Multisport kartu. Už mám za sebou niekoľko dní, je to síce riadna zmena, ale teším sa z nej.
No a v rámci zmeny prostredia ma čaká ešte jedna veľká vec, ale o nej vám tiež poviem, až keď to bude hotové.
People pleasing? Nie, ďakujem
Rok 2025 mi poriadne otvoril oči, čo sa týka niektorých ľudí v mojom okolí. Síce to nebudem konkretizovať, ale v tomto roku už budem dávať na prvé miesto seba a nebudem sa trápiť kvôli ľuďom, ktorí sa absolútne netrápia kvôli mne.
Úprimne, najviac ma na tom celom štve to, že people pleasing sa tvári ako slušnosť a dobrota, ale v skutočnosti je to len pekne zabalený strach z toho, že niekoho sklamem. A tak sa usmievam, prikyvujem, odpovedám hneď, aj keď nemám energiu, a robím veci, ktoré nechcem robiť — len aby bol „pokoj“. Spoiler: pokoj nie je. Je len tichá frustrácia, ktorá sa postupne mení na odpor. A ten odpor potom aj tak skočí na nesprávnych ľuďoch.
Takže toto je môj plán na tento rok: menej vysvetľovania, menej ospravedlňovania sa za to, že mám hranice, a viac „nie“, ktoré je úplne legitímne aj bez románu za tým. Keď niekto chce byť v mojom živote, tak nech tam aj reálne je. Nielen vtedy, keď niečo potrebuje, alebo keď mu vyhovuje moja dostupnosť 24/7. Ja už nechcem byť tá osoba, ktorá sa pretrhne, aby sa niekto cítil pohodlne. Chcem byť tá osoba, ktorá sa cíti pohodlne sama so sebou.
Nie len prázdne slová
A celkovo… rok 2026 pre mňa nebude o tom, že si 1. januára napíšem zoznam a 15. januára sa budem bičovať za to, že som zlyhala. Bude o tom, že si vyberiem veci, ktoré mi fungujú, a budem ich robiť aj vtedy, keď to nebude instagramové, motivujúce ani „správne“. Beh, práca, nové výzvy, hranice — to všetko nie sú predsavzatia na efekt. To sú rozhodnutia, ktoré sa opakujú. A keď niečo opakujete dosť dlho, začne to byť váš štandard, nie projekt.
Takže áno, mám plány, mám ciele a pravdepodobne budem aj stále delulu. Ale tentokrát bez toho, aby som sa sama pretláčala cez vlastné limity len preto, aby som niekomu niečo dokazovala. Chcem sa posúvať kvôli sebe, nie kvôli potlesku. A ak si z tohto článku zoberiete len jednu vec, nech je to toto: nemusíte začínať od nuly, aby ste mohli začať lepšie. Stačí si vziať to, čo vám fungovalo, a pokračovať. A presne o tom bude môj 2026.
P.S.: Už len dodám, že zo mňa nebude iPad kid, že si budem dávať väčší pozor na svoje zdravie (lebo zápal obličky fakt nie je sranda), a že prečítam veľmi veľa kníh. Dobre bude. ♥️
